Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 13.09.2017 09:16:28 

Slovenský kopov

Pes v poľovníctve-nielen o kopovoch

Úloha poľovného psa v minulosti:

  Vývoj psa bol ešte donedávna zahalený rúškom tajomstva podobne ako pôvod človeka.
Je nesporné ,že psa a jeho schopnosti vedel človek využívať vo svoj prospech už v dávnej minulosti. Pes bol prvým zvieraťom, ktoré si človek skrotil, aby mu preukazovalo užitočné služby.
Pred vynájdením strelných zbraní bola poľovačka bez svorky psov nemysliteľná ak nie nemožná. Úloha psov vo svorke spočívala predovšetkým v tom, aby zver či už nezranenú, alebo ranenú, vystopovala a strhla. Vtedajšie zbrane luk, šíp, oštep a nedokonalé strelné zbrane neboli také účinné, aby sa zver pri zásahu nimi zrútila a zahynula. Vtedy pripadala ťažká úloha dobrej svorke psov. Bola to doba najmä používania duričov, lebo poľovný pes sa v tých časoch hodnotil predovšetkým podľa toho, ako dlho a vytrvalo vedel duriť zver. Nakoľko v minulosti nebolo v zákone upravené povinné používanie psov, bola táto činnosť dobrovoľná a len ojedinele sa tieto psy používali. Aj to neboli psy čistokrvné a zväčša bez výcviku.
  Využívali sa na to vrodené vlohy, akými sa vyznačujú divoké psovité šelmy ako sú pes hyenovitý, vlk alebo šakal. Svorka psov má svojho vodcu, ktorého ostatné psy bezpodmienečne poslúchajú. Takého vodcu psov si ľudia veľmi cenili a často za neho dávali aj pár najlepšíc
h koní . Pri vodcovi psov sa zaúčali mladé psy, lebo o výcviku v dnešnom zmysle slova nebolo vtedy ešte ani reči. Takéto svorky psov držali na zámkoch, kaštieľoch a zemianskych kúriách, lebo poľovníctvo bolo v tých časoch výsadou šľachty. Šľachta zamestnávala zvláštny personál psiarov čiže psovodov, ktorí mali na starosti iba psy. Po vynájdení dokonalejších strelných zbraní sa začalo poľovať i na malú zver. 
 
Poľovanie na túto zver však bolo celkom odlišné ako poľovanie na veľkú zver. Pri tom sa už nemohol uplatniť durič. Preto sa hľadal taký pes, ktorý by bol ovládateľný, a pomalší, ktorý by hľadal pred strelcom, upozornil ho na zver, ranenú zver dohľadal a priniesol. Na to sa používali predovšetkým sliediče a potom stavače. Vtedy už začínali vynikať jednotlivé plemená psov podľa upotrebenia, z ktorých sa vyvinuli mnohé ďalšie poľovné plemená ako ich poznáme dnes. Dnešný poľovník má u
ž možnosť zaopatriť si psa vhodného do určitého revíru a na určitý druh zveri, teda psa špeciálneho i všestranného. Po vynájdení strelných zbraní si ľudia istý čas mysleli, že poľovný pes stratí svoj význam. Čoskoro sa ukázalo, že tento názor neobstojí.
 
Poľovný pes v súčasnosti:

  Pes je nenahraditeľný i dnes. Bez neho sa nezaobíde práve tak moderný poľovník vyzbrojený najmodernejšími zbraňami, tak ako sa bez neho nezaobišiel pračlovek, vyzbrojený iba kameňom, lukom alebo oštepom.
Úlohou dnešného psa je zver nájsť a tiež postrelenú zver dohľadať, aby jej neboli spôsobené útrapy pomalým a bolestným úhynom. Pret
o by poľovník vôbec nemal poľovať bez spoľahlivého psa.
Pravý poľovník sa o psa stará, venuje sa mu, cvičí ho, aby mal z neho neoceniteľného pomocníka. V tom spočíva hlavná úloha poľovného psa.  
  V poslednom čase som sa viac krát stretla s kritikou poľovníkov pre ich prístup ku psom. Kritikmi sa zväčša stávajú ľudia trpiaci určitou formou antropomorfizmu. Ja si však nemyslím, že by psy u poľovníkov boli nejakým spôsobom týrané. Samozrejme existujú aj výnimky, ale tie nájdeme medzi všetkými chovateľmi ak sa to tak vôbec dá nazvať. Podľa môjho názoru väčšina poľovníkov na svojich psov nedá dopustiť pretože sú ich oddanými pomocníkmi. Poľovníci sú tak isto povinní poskytovať svojmu psovi patričnú starostlivosť ako iní chovatelia a nemyslím si, že by to zanedbávali. Ako príklad si zoberme vakcináciu. Hlavnou úlohou týchto psov je pomoc pri poľovačkách a práve tu sú vystavené riziku nakazenia sa infekčnými a parazitárnymi chorobami od zveri a máloktorý poľovník si dovolí nedať vakcinovať svojho psa. K výžive sa vyjadrovať nebudem, pretože druh potravy ktorý sa psovi podáva závisí skutočne len od jednotlivých chovateľov. Čo sa týka ustajnenia psa, taktiež nemyslím, že by bolo niečo zanedbávané. Jednoducho pre poľovníka je pes len pes a nie maznáčik, ktorý by mal s ním spávať v
posteli. Tento typ psov je dostatočne odolný a postačí mu vhodný koterec.
  Všetky kvality poľovných psov sú však ohrozené. Na sídliskách sa čoraz viac začínajú objavovať beagle, maďarské či vajmarské stavače a iné poľovné plemená. Majitelia si však vôbec neuvedomujú ich pôvodné určenie a nie sú dostatočne kritickí pri kúpe psa. Veď poľovný znamená, že dané plemeno má vrodený temperament a teda potrebuje dostatok pohybu a starostlivosti. Myslím, že keď je pes celý deň sám v byte o rozlohe 60 m2, je to pre takéto zviera utrpením. 

Prehľad plemien poľovných psov:

  Poľovné psy všeobecne zaraďujeme do piatich skupín, najmä podľa plemien a upotrebiteľnosti.
  Najstaršou, kedysi najpočetnejšou skupinou psov sú duriče. Každá krajina mala svoje domáce plemeno, ktoré však vplyvom ubúdania zveri a zmien v spôsobe poľovania zanikali a zanikajú ešte i dnes. U nás je najrozšírenejší durič slovenský kopov. Ďalej sem patria duriče: štajerský, alpský jazvečíkovitý, poľský, foxhound a ruské duriče.
  Ďalšou skupinou psov sú sliediče. Sem patrí predovšetkým u nás najzámejší cockerspaniel, menej známy springerspaniel a nemecký prepeličiar.

  Potom je tu skupina psov farbiare. U nás sa chová bavorský farbiar a hanoverský farbiar.
  Pomerne početnú skupinu tvoria brloháre. Sem patria najstaršie poľovné psy jazvečíky a to hladkosrsté, hrubosrsté, dlhosrsté a trpaslíčie určené na vyháňanie králikov. Medzi brloháre patria i teriéry. U nás najvýznamnejšie sú: foxteriér, welshteriér, salyhamský teriér, írsky teriér a nemecký poľovný teriér.
  Najpočetnejšou a najrozšírenejšou skupinou poľovných psov sú stavače. Delíme ich na anglické a kontinentálne. Do skupiny anglických stavačov patria: pointer ,írsky seter, anglický seter a škótsky, čiže Gordon seter. Do skupiny kontinentálnych patria krátkosrsté psy ako nemecký , vajmarský a maďarský stavač ,hrubosrsté ako český fúzač, nemecký drôtosrstý stavač, grifon, maďarský drôtosrstý fúzač a a slovenský hrubosrstý stavač a dlhosrsté ako napríklad nemecký dlhosrstý stavač.
Sú to najbežnejšie plemená aké sa v poľovníctve používajú.

Výber plemena:

  Poľovník často nevie pre ktoré plemeno sa má pri kúpe psa rozhodnúť. Tento výber nie je taký jednoduchý, lebo pri ňom treba brať do úvahy viaceré okolnosti. Prenáhlené rozhodnutie by mohol poľovník oľutovať, keby neskôr zistil, že mu pes pri poľovačke nevyhovuje. Dnes máme už mnoho veľkých i malých plemien, všestranných aj š
peciálnych psov, takže si môžeme vyberať. Pri výbere plemena treba brať do úvahy také okolnosti, akými sú miesto, povaha revíru, druh zveri a podobne. Keď tieto okolnosti neberieme do úvahy, môžeme si narobiť veľa zbytočných ťažkostí. Tak isto treba prihliadať aj na vlastnosti a upotrebiteľnosť psa. Nemalo by význam vybrať si pre vysokohorský revír settera len pre to, že je to pekný pes.
Ak nedisponujeme priestorom a psa môžeme umiestniť len v byte, rozhodnime sa pre menšie plemená. S novým psíkom by mala súhlasiť aj rodina, pretože sa o neho pravdepodobne budú starať v čase našej neprítomnosti. Povaha revíru a zver v ňom sú tiež veľmi dôležité činitele, ktoré musíme brať do úvahy ak chceme aby nám pes preukazoval naozaj platné služby. Pre poľovné revíry s drobnou zverou , revíry s vodou a lesíkmi sú výhodné stavače. V zmiešaných revíroch, kde sa strieda pole, les, prípadne i voda sa osvedčujú predovšetkým plemená všestranných psov a to fúzačov a stavačov. V revíroch s kopcovitým terénom a ťažko preniknuteľným porastom malinčia a podobne sa veľmi dobre osvedčujú sliediče, teriéry a jazvečíky. Vo vysokohorských revíroch, kde sa vyskytuje najmä jelenia zver sú nenahraditeľné farbiare a na diviačiu zver duriče.

Využitie jednotlivých skupín psov:

STAVAČE: Stavače sú nesporne všestranné psy, no toto tvrdenie treba brať s určitou rezervou, pretože sa dajú využiť na poľovačkách na drobnú, nanajvýš srnčiu zver. Stavače spoľahlivo pracujú iba
na pofarbenej teplej stope. Nemožno ich úspešne použiť na prácu na studených, často viac ako 10 hodín starých stopách. Tak isto nie sú vhodné na sledovanie studenej stopy na väčšie vzdialenosti. Stavače sú vhodné na hľadanie a vystavovanie zveri v revíroch s prevahou poľa a vody.

FARBIARE: V revíroch kde žije prevažne jelenia a diviačia zver nemožno farbiara nahradiť iným plemenom. Farbiare sa používajú na dohľadávanie postrelenej jelenej, diviačej, prípadne danielej zveri. Na inú zver a iný spôsob poľovania sa nemajú využívať. Dobre vycvičený farbiar dohľadá a zachráni každý postrelený kus zveri.

DURIČE: Duriče sú najstaršie poľovné psy a sú vlastne predkom všetkých poľovných psov. Sú to veľmi vytrvalé psy. Aj niekoľko hodín vydržia prehľadávať húštiny v najťažších terénoch a nájdenú zver držia a hlásia až do príchodu poľovníka. Využíva sa hlavne vo vysokohorskom, ťažko dostupnom teréne. Neodporúča sa do oblastí s vyšším stavom srnčej zveri.

SLIEDIČE: Sliediče sú predchodcovia stavačov a sú najstaršie plemeno používané na lov drobnej zveri. Dobre dohľadávajú postrelenú zver a ochotne ju i prinášajú ak to nie je nad ich sily. Sliediče zver nevystavujú, ale ju vyháňajú a svojským spôsobom na ňu upozorňujú. Vyhovujú najmä mestským poľovníkom a sú vhodné všade tam kde nemožno z rozličných dôvodov držať väčšie psy. Najčastejšie sa používajú pri práci v húštinách na vyplašenie zveri vo vodnom rastlinstve.

BRLOHÁRE: Brloháre sú najmenšie plemená poľovných psov. Využívajú sa na prácu pod zemou na vyhľadávanie škodnej zveri. Na povrchu nahrádzajú prácu duričov i sliedičov. Vyžaduje sa od nich, aby ochotne vchádzali do brlohov a škodnú zver odtiaľ buď vyhnali, alebo zaškrtili a
vytiahli. Keby si so zverou nevedeli poradiť, majú na ňu v brlohu vytrvalo štekať kým sa k nej nedostane poľovník.
  
Poľovné psy a zákon:

  Tak ako je to vo všetkom, aj v poľovníctve a aj v súvislosti s držbou poľovného psa platia určité zákony a predpisy (§ 28 zákona č.23/1962 Zb o poľovníctve). Tieto určuje ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky po prerokovaní so Slovenským poľovníckym zväzom.
  Účelom pokynov je v záujme zabezpečenia riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania postrelenej zveri, zamedzeniu znehodnotenia diviny, záchrany zveri a vajec v čase zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí stanoviť kritériá pre kvalifikáciu poľovnej upotrebiteľnosti psov, spôsob a postup ich overovania(skúšok) a hodnotenia. Ďalším účelom je určovanie počtu poľovne upotrebiteľných psov.
  Poľovne upotrebiteľný pes je pes poľovného plemena, ktorý úspešne absolvoval skúšky poľovnej upotrebiteľnosti a je zapísaný v plemennej knihe Slovenského poľovníckeho zväzu. Na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti preukazuje pes vlastnosti a schopnosti pracovať pri výkone práva poľovníctva. Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti organizuje a vykonáva Slovenský poľovnícky zväz podľa všeobecných zásad. Pre jednotlivé druhy skúšok a skupiny plemien sa postupuje podľa skúšobných poriadkov:1. stavačov
  2. pre malé plemená
  3. farbiarov
  4. duričov
  5. pre brlohárenie

  Výkony psov na skúškach hodnotia kvalifikovaní rozhodcovia menovaní a delegovaní SPZ.


  Používanie a počet poľovne upotrebiteľných psov v poľovníckom revíre je stanovený podľa výmery poľovného revíru a druhu chovanej a lovenej zveri.
Počet poľovne upotrebiteľných psov v poľovných revíroch je dostatočný ak základný počet týchto psov je nasledujúci:
 a) pre poľovné revíry s malou zverou na každých i začínajúcich 1000 ha jeden stavač a na každých i začínajúcich 2000 ha jeden jazvečík alebo teriér, alebo sliedič, alebo durič.
   
b) v zmiešaných revíroch, v ktorých prevláda malá zver na každých i začínajúcich 1500 ha jeden stavač a na každých i začínajúcich 2000 ha jeden jazvečík, alebo teriér, alebo sliedič, alebo durič.

c) v zmiešaných revíroch, v ktorých prevláda raticová zver na každých i začínajúcich 2500 ha jeden stavač a jeden jazvečík, alebo teriér, alebo sliedič, alebo durič.

d) v lesných revíroch, v ktorých je raticová zver, na každých i začínajúcich 4000 ha jeden farbiar, alebo slovenský kopov s absolvovanými predbežnými skúškami farbiarov a jeden jazvečík, alebo teriér, alebo sliedič, alebo durič.

e) vo všetkých revíroch bez zreteľa na rozlohu jeden brlohár na lov líšok za účelom tlmenia besnoty.

V poľovných revíroch, v ktorých sa neplánuje lov malej zveri nemusia byť k dispozícii poľovne upotrebiteľné stavače.
 V poľovných revíroch, v ktorých sa loví raticová zver treba zabezpečiť na dohľadávanie:

a) srnčej zveri na každých i začínajúcich 3000 ha jedného psa, ktorý skúškami preukázal schopnosť dohľadať srnčiu zver.


b) Diviačej zveri na každých i začínajúcich 3000 ha jedného psa, ktorý skúškami preukázal schopnosť dohľadať diviačiu zver.


c) Jelenej, danielej, alebo muflonej zveri na každých i začínajúcich 4000 ha jedného poľovne upotrebiteľného farbiara, alebo slovenského kopova s absolvovanými predbežnými skúškami farbiarov.

Pri spoločných poľovačkách na malú a diviačiu zver sa musia používať poľovne upotrebiteľné psy, a to 1 pes na prvých troch strelcov a 1 pes na každých ďalších 5 strelcov. Pri účasti viac ako 20 strelcov na poľovačkách na diviačiu zver treba zabezpečiť minimálne 5 psov.

  Užívatelia poľovných revírov uhrádzajú náklady spojené s chovom, výcvikom a držbou všetkých poľovných a poľovne upotrebiteľných psov. Sú povinní uhradiť držiteľom jedincov všetky preukázané náklady súvisiace s nadobudnutím psa, s vybudovaním primeraného zastrešeného psinca, náklady za veterinárne služby, náklady za poistenie psa respektíve ostatné nevyhnutné náklady zabezpečujúce riadny chov, zdravotný stav, výcvik a udržanie psa v stálej poľovnej upotrebiteľnosti. Odporúča sa uzatvoriť s držiteľom psa zmluva, ktorá by mala podrobne stanovovať podmienky držby 
psa vrátane dennej stravnej jednotky. Na psy v majetku užívateľov poľovných revírov, 
chované pre ich potreby sa na náklady prispieva majiteľovi čiastkou aspoň 20€ ročne.





 Použité zdroje:
1.Koloman Slimák, MVDr. Jozef Duchaj (1971)- Poľovné psy
2.Koloman Slimák (1957)- Poľovné psy
3.Alexander Baka a kolektív (1988)- Základy poľovníctva
4.Kolektív autorov pod vedením Ing. Pavla Hella (1964 )- Poľovníctvo II
5.Kolektív autorov ( 2007)-Poľovníctvo v Liptove


 
TOPlist